Kežmarok – bývalé kráľovské mesto v zrkadle turistiky

História Kežmarku je veľmi bohatá. Archeologické nálezy ukazujú, že toto prostredie bolo osídlené už od staršej doby kamennej asi spred 50 000 rokov až do súčasnosti. Pod hradom pri vykopávkach našli pozostatky kláštora sv. Michala, kde existovala aj osada pod rovnakým menom už v roku 1190.

V análoch sa prvýkrát píše o tom, že Belo VI. uhorský kráľ v roku 1251 sem po tatárskom vpáde dosadil saských osídlencov. Sasi osadu premenovali na Kežmarok, čo v preklade znamená – trh so syrom. To svedčí aj o tom, že v okolí osídlenci aj intenzívne chovali ovce. Od roku 1269 osada dostala výsady kráľovského mesta, a tak sa začal rozvoj mesta až do vpádu husitov v roku 1431 a 1441. Mesto sa oslobodilo až v roku 1656 od nadvlády maďarskej šľachty (Thököly, Zápoľský) a stalo sa slobodným kráľovským mestom. Mesto má 700 ročnú bohatú multikulturálnu minulosť, kde vedľa seba žili Nemci, Maďari a Slováci. Už od stredoveku v Kežmarku prebiehal čulý spoločenský, vedecký aj kultúrny život.

Kežmarok, starobylé mesto s krásnou starou architektúrou a bohatou historickou minulosťou pod Tatrami si zaslúži, aby sa kvalitám mesta venovala patričná pozornosť zo strany všetkých zainteresovaných orgánov aj organizácií, buď politických alebo aj kultúrnych.

Kežmarok sa nachádza v Prešovskom kraji a je jedným z centier regiónu Spiš. Mesto bolo vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu s tromi národnými kultúrnymi pamiatkami.

Drevený artikulárny evanjelický kostol

Táto budova bola postavená asi pred 300 rokmi a je národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol spolu s ďalšími ôsmymi kostolmi boli zapísané v roku 2008 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pri kostolíku sa nachádza Nový evanjelický kostol, ktorý má tvar mešity. Kombinácia dvoch rozličných architektonických štýlov poskytujú zvláštny pohľad a príjemný zážitok. Kostolík je prekrásny s bohatou históriou, kde sa zapojilo aj veľa významných stavbárov do uskutočnenia tohto veľkolepého diela.

Kežmarský hrad

Tento hrad je hradom mestského typu a malo slúžiť na ochranu mesta proti nepriateľom. Hrad dala postaviť rodina Zápoľských a prvá písomná zmienka je z roku 1463. Neskoršie hrad vlastnila poľská šľachtická rodina Laských a po nich na konci 16. storočia rodina Thökölyovcov. Táto rodina sa zaslúžila na prerobení hradu, počas štyroch generácií, z gotického štýlu na prekrásny renesančný hrad. Ich éra trvala do konca 17.storočia.

V druhej polovici 19. storočia sa rozhodlo o zriadení múzea, ktoré bolo sprístupnené pre verejnosť v roku 1931. Od tej doby sa múzeum rozšírilo a slúži aj ako mestské múzeum.

Evanjelické lýceum

Táto budova bola postavená v rokoch 1774 – 1776. Na začiatku budova slúžila ako škola 8. ročného gymnázia a od roku 1852 sa škola premenila na lýceum, teda na školu s vyšším vzdelaním. Vznikli tu katedry filozofie, práva a teológie. Škola mala medzinárodný charakter, pretože tu učili profesori aj zo zahraničia a podobne aj študenti tu chodili z cudziny. V budove sa nachádza aj veľmi bohatá školská knižnica, ktorá je tiež sprístupnená.

Krásne historické mesto s bohatou kultúrou a pamiatkami  čaká na návštevníkov, ktorí sa radi kochajú v minulosti a úžasne sledujú čo postavili naši predkovia, ako žili a aké odkazy nám tu nechali.